streda, 14.11.2007 | 2:58 pm | ok, takže až toto je posledný príspevok  26 komentárov

ukončenie nebolo plánované, na tomto mieste už dávno malo byť niečo iné, nobohužial nevydalo. ok, čiže skoro do roka a do dňa, krátke obrazové medzisprávy.

saša, veverička na stene, a nové auto na nejaké výlety. a tuto extra stôl, na môj jediný skutočný koníček, lietadlá na diaľkové ovládanie. inak sa mám dobre.

streda, 8.11.2006 | 2:15 pm | andante etuda 24 komentárov

je ráno. mrholí a svetlo je tiež také. spíš vedľa, hrám potichu etudu. mýlim sa. sto krát dokola. hrbím sa. zdá sa to tak dávno, už nemusím používať trik s tričkom, keď tu nie si. si tu. zívaš. usmievaš.

kedysi by som bol povedal, že také rána sú len vo filmoch alebo tak, izba s veľkou posteľou a klavírom, police plné kníh, na zemi kopy prádla, on hrá andante etudu a ona nahá v posteli vyjedá hrozno. veľké bobule hrozna, zrniečka noblesne vypľúva. všetko je čiernobiele a tak trocha preexponované.

on je ten mainstreamový a ona tá avantgardná, hrozno je stolové a noty štvrtinové. pomlčky sú celé.

už som vám vravel, že keď niečo veľmi chcete, tak sa to splní?

štvrtok, 14.9.2006 | 8:31 pm | škandinávske babie leto 14 komentárov

a kto v lete veľa veľa pracoval, zaslúži si teraz naozajstný roadtrip po škandinávii. zajtra ráno vyrážam smer praha, berlín, stockholm, oslo, vraciam sa budúcu budúcu sobotu. ozvem sa.

http://www.jklmn.sk/foto/scandinavia/

nedeľa, 23.7.2006 | 1:24 am | everything seems to fit 14 komentárov

precitnem, keď mi zrazu niečo teplé zafúka na nohy, ale v momente si uvedomím, že to bol len vietor. prsty sa mi prilepujú o klávesnicu telefónu, resp. naopak. 1 new message. „prave som nasla zdochnuteho hada, asi uschol."

som deprimovaný faktom, že mäta čo pestujem a mám jej plný balkón, je bazalka. kto sa v tom má piče vyznať. tým pádom mám až dve správne ingrediencie na dnešný meeting. limetky a hnedý cukor. mám aj ľad, ale mám aj dve kurva zdurené uzliny niekde medzi krkom a hrdlom, ak ešte nejaké mám. aká je fauna v tasmánii? majú tam aj lemure? to sú otázky, čo ma trápia hneď potom. a nech už aj hneď vrátia ten onyx, zmrdi, to sa nemôže takto. a doneste si šále, vstup bez šálu nebude dovolený.

striháš mi vlasy a evidentne sa skvele bavíš. objavuješ svoj skrytý talent a ja začínam veriť tomu, že si to ešte nikdy nerobila. začínam veriť tomu, že na tom, na čom záleží, nezáleží a záleží na tom druhom. nakrúcam dokument s názvom „pozdrav svoju matku", hráš hlavnú úlohu, všetky scénky máš zmáknuté. je ráno a ja ti ukazujem, ako približne sa dá pravou rukou chytiť ľavého kolena poza chrbát. ľudia boha, nesmiete mi dovoliť zožrať 4 nakladané hermelíny posebe! mám červenú sedmu v rukáve. with the brightest red lipstick on your lips. veď koho ešte baví ten fekalistiký humor.

skáčem bungee a nedá sa mi smiať. objednávam martini pre stinu, ale nemajú. ako klára vraví, som divný, v akváriu chovám chlamídie, vstanem, je päť hodín poobede a do pol siedmej vymýšľam názov pre nové, stredne veľké alternatívne rádio, ktoré musíme založiť. mám od mateja číslo na paulu abdul, mohla by nám robiť, ...čo ja viem čo. ále dobre, tak nemám, už si vymýšľam. no. (aj keď mám, ale asi neni dobré, lebo vravím, matej, daj mi číslo na paulu abdul, a on zbrucha nejaké čísla dal, čistý freestyle, toto leto.)

nedeľa, 14.5.2006 | 2:27 pm | bibiana, brno, blcha, beefeater 44 komentárov

piatok, pol druhej v noci. balkóny, ľudia a tlmená hudba. bliká červená. RECORDING. 15°C a záhradná stolička. kamera beží. 25 obrázkov. 350 pocitov. taxikár. potom postprocess a nekomprimované avi. vypražený karfiol a odšťavená mrkva. ružová naberačka na zmrzlinu. instantné myšlienky. ranný vánok a presklenná stena. bengoro. som prázdny, ako vaňa, v ktorej sa pred chvíľou kúpala hovnami natretá tvoja mama. som blana, som ako čierna vrana. psychycká rana. presso a citronový sorbet. mangový džús. kurací šalát. stále dokola.

sedíš vedľa mňa, cítim tvoju vôňu, dotýkam sa kolenom tvojho kolena, zakrývaš si rukou tvár. prázdna cukráreň a čokoládová torta. pusa. svatba, deti a hypotéka na byt v dúbravke. život je kurva dneska a nedáva nič zadarmo. úvery a kreditné karty, lízing a nájomné. faktúry a... zaplatíme prosím! 2.590,-

to je dobré. lexusy a sekulusy. sobota, tri hodiny poobede. vypínam ventilátor, vypínam st. germain - so flute, vypínam, prepínam, končím. tma. slnko. oblaky. voda, tráva, kamene. skaly, hory, stromy, domy, námestia, terasy, kreslá, zábradlia, poháre a vyberané jedlá z veľkých mís. vinea, osa a dva hojdacie kone. polievam trávnik. oranžový bublifuk a spokojný ujo traktorista. my vlastne vždy hráme nejakú hru. meno, mesto, zviera, vec. A.

pondelok, 17.4.2006 | 11:30 pm | 4000g milky 5 komentárov

vykríknem len, jáu, to bolí! ona, skromne poukazujúc na svoju schopnosť pomenovať všetky druhy bolestí a typy plaču sa začne pýtať. kde a ako? pod lopatkou? ťahavo, tupo, vystrelujúco, pálivo? tvári sa pritom ako diplomovaná expertka práve úporne zadržiavajúca moč. je to bolesť kŕčovitá, bodavá, neznesiteľná, opakujúca či skľučujúca? čo ja viem, ty múdra... rozmýšľam, taká dusivá, strašne tlmená, taká tajná, tichá, akokeby zákerná, skoro si ju nevšimneš, na hrudi, dosť tažká, lámavá, neúprosná. taká, čo podľa jej opisu bude doktor v pomykove, taká, čo by mohla mať vlastnú reláciu na discovery channel. pch, daj si na to maslo s cukrom, to ti pomôže, smeje sa.

potom sme sa dokola hrali nebo peklo, minule sme boli hádzať lastovičky z prístavného mosta a machrovali sme, kto čo vie poskladať z papiera. a sme prišli na nebo peklo. skúšali sme potom roztriediť mp3ojky podľa žánru, lebo som to dal ako úlohu, ale pohádali sme sa na avril lavigne. je to pop, rock, punk alebo metal? mp3ojky by sa mali triediť podľa príležitosti. do sprchy a do sluchátok na ulicu iné, do auta belle & sebastian a postal service, na šukanie zase iné. pesničku, čo sa v nej spieva i'm just a teenage dirtbag baby, listen to iron maiden baby, with me odporúčam zmazať.

teraz tiež hráme s matejom takú hru, že kto zje za mesiac viac miliek. ja to striedam, jahodovú, s celými orieškami a obyčajnú, tie ostatné mi nechutia. biela mi vlastne asi aj chutí, len nie je vhodná na túto hru. keď to zajedáte pistáciami a zapíjate mangovým happy day, dá sa to. sú dovolené aj orion a figaro 100g, ale v bille maju teraz akciu na milku, tak sa to neoplatí. soňa sa vždy otočí, pozrie, či nám nešibe a napije sa minerálky. to je celé.

nedeľa, 2.4.2006 | 5:02 pm | ako ča na chodila som nou namiesto rada 1 komentár

keď som bol malý, chcel som mať také to indiánske meno, také to opisné, vieš? ten, čo dobre píska. wi fi. som mal kamarátku, basketbalistku, volala sa ča na, čo dokázala dlho nežmurknúť. boli sme v tábore a vymysleli sme, že jej to odstopujem. musel som sa jej pozerať skoro 3 hodiny do očí! chápeš to? zamiloval som sa, až mi bolo zle. v tábore bol s nami aj rado, ale on mal vši.

keď som bol malý, bicykloval som sa po byte. potom nám ale namontovali satelit, pozeral som pro7 a rtl2 a aj sat1. nič som nerozumel, ale páčilo sa mi, že vysielali aj ráno, ešte pred školou. v škole som potom nechcel chodiť na obedy, bola tam vždy dlhá rada, niekedy až po telocvičňu. ča na chodila na prvú zédešku. mal som také biele číny. niekedy prišli do jedálne zubárky a naliali nám do pohárov takú hnusnú vodu, ktorú sme museli držať v ústach. vždy ma napínalo. neviem, prečo už nedávajú kitta. také to hovoriace auto, vieš? hi kitt. hi majkl.

a som ti vravel, že haberland je dj, vidíš si mi neverila. som videl plagát včera. hej, nesmej sa! ty by si sa mohla volať wi fi ča na. vážne. nesmej sa!

nedeľa, 26.3.2006 | 1:46 am | dnes mám narodeniny 4 komentáre

dnes mám narodeniny a je to rovnako divné, ako vždy. dnes mám narodeniny, práve ma domov priviezol bordový taxi, nikto tu nie je. ďakujem. na hodinách bliká 1:32. kúpil som si jahody ráno, jahody milujem. milujem. ako povedal roman dnes, je to ťažké, keď leží nahá v posteli a vraví nech neodzchádzam. no nie je to o tom, nie je to ani o tom, že poviem vtip a ty sa vôbec nesmeješ. vieme, že vtipy nie sú moja silná stránka. vieme, že ženy nie sú moja silná stránka. dnes mám ale narodeniny, kúpil som si jahody, myslel som, že budú bez chuti, ako ten čaj minule, pamätáš sa? chutili ako jahody, rozmačkal som ich s bielym jogurtom, vždy sa bavím, keď skúšam, či ešte stále mám tú alergiu na mlieko.

vôbec neviem, čo to hrá. vonku je vlhko a hmlisto, ale veľmi príjemne, rozmýšlam, či ešte nejdem dakde, dnes mám narodeniny. nechce sa mi spať, včera sa mi snívalo o práci, čo vôbec nie je dobré. už lepšie je aj, keď sa mi sníva o húsenkovej dráhe. minule sa mi snívalo o pásikavom rogale, ktoré vôbec nechcelo pristáť, nešlo vôbec stiahnuť na zem, bolo to fakt divné. ale bolo to tiež lepšie. divné bolo, keď som za skriňou objavil tajné dvere. minule som tiež do jedných dverí kopol, a ostala mi v nich noha. vážne.

toto už viem čo je, to je khoiba, neznášam keď pustím shuffle, hrá niečo dobré, a ja neviem čo, a potom už neviem nájsť, čo to bolo. strašne skáčem, nemal by som písať takto v noci. dnes mám narodeniny, želal som si vážne niečo, keď som sfukoval tú sviečku. sa to splní, nie? dnes mám narodeniny, ďakujem.

nedeľa, 19.3.2006 | 9:29 pm | stina nordenstam 2 komentáre

dnes som mal šťastný deň, začalo sa to hneď tým, že ma zobudila stina nordenstam, stalo sa to asi takto:

bolo asi 8 hodín, žmúril som práve do slnka, ktoré sa očakávane prerezalo do izby, žasol som nad neporiadkom v mojom živote, dvere na terasu boli otvorené, do izby prúdil chladný vzduch, bolo počuť nejaké vtáky. plus violy a harfy.

keď zazvonil telefón. vstávaj! a kto volá? stina nordenstam, magor!

nedeľa, 12.3.2006 | 2:59 pm | prízvukované áno 15 komentárov

vybehla si len tak, v kvetovanej šatke, ktorú si si narýchlo prehodila okolo krku, na terasu a začala kričať. bolo už šero a nebála si sa, že ťa niekto uvidí. v diaľke bolo počuť električky, a ty si ich neváhala z plnej sily prehlušiť. jačala si, ako slony, keď sú v noci nekľudné a nemôžu spať. zavierala si oči, na čele ti vystupovali žily, držala si sa zábradlia, zakláňala hlavu a naplno si si to užívala.

zaliezol som do skrine, zavrel sa tam, a začal ti kričať oproti. kričal som v prestávkach, keď si naberala dych, kričali sme chvíľu do rytmu, chvíľu úplne arytmicky. chvíľami mi prišlo, ako keby sa náš krik začal rýmovať, hoci sa vňom nedali rozpoznať žiadne slabiky.

ulicou sa pozvoľne rozľahla aróma tvojho kriku. pripomínala chuť čierno-ríbezľových airwaves na tvojom jazyku. chuť tvojho jazyka na mojom jazyku. bol to ten zvláštny druh kriku, voňavý a teplý ako krk na tom mieste vzadu, kde začínajú rásť vlasy. bolo to, ako keď len potichu zatneš ruku v päsť a zašepkáš prízvukované áno, ibaže naopak.

kričali sme celé hodiny. susedia nás už poznali, sem tam sa niekto pristavil a počúval. skončila si tak zrazu, ako si začala. zaliezla si dnu a zaklopala na skriňu: „vylez, ideme sa dakam najesť.“

história zmien na stránke:
    vyberte si tvár týchto stránok:    

    ak chcete zrušiť ukladanie stránok SP do cache a dostať vždy aktuálne dáta kliknite sem. stránku však potom nebude možné prezerať neskôr v režime offline!!!